Baruch Spinoza

Rozbalit box

Obsah boxu

Baruch Spinoza (narodený ako Baruch de Spinoza, latinsky Benedictus de Spinoza; * 24. november 1632, Amsterdam – † 21. február 1677, Haag) bol holandský filozof židovského pôvodu, považovaný za jedného z najväčších racionalistov 17. storočia a jednu z kľúčových postáv ranej fázy osvietenstva. Jeho filozofický systém sa vyznačuje radikálnym monizmom, v ktorom stotožnil Boha s Prírodou (Deus sive Natura), a deterministickým pohľadom na vesmír. Jeho dielo, ktoré bolo za jeho života z veľkej časti nepochopené a odsúdené ako ateizmus, malo hlboký a trvalý vplyv na neskoršiu západnú filozofiu.

Spinoza sa preslávil svojím magnum opus Etika vyložená geometrickou metódou, ktoré bolo publikované až posmrtne v roku 1677. V tomto diele sa pokúsil vybudovať komplexný metafyzický a etický systém na základe niekoľkých definícií a axióm, podobne ako Euklides vo svojich Základoch. Okrem metafyziky sa Spinoza významne venoval aj politickej filozofii, teórii poznania a kritike Biblie.

⏳ Život

Baruch Spinoza sa narodil v Amsterdame v rodine portugalských sefardských Židov, ktorí utiekli pred inkvizíciou. Získal tradičné židovské vzdelanie v talmudskej škole, kde sa prejavil jeho mimoriadny intelektuálny talent. Postupne sa však jeho názory začali rozchádzať s ortodoxnou židovskou doktrínou. Spochybňoval autoritu rabínov, božský pôvod Tóry a tradičné predstavy o Bohu. Tieto radikálne myšlienky viedli k tomu, že ho židovská obec v Amsterdame 27. júla 1656 slávnostne exkomunikovala (vyhlásila cherem).

Po exkomunikácii prijal latinskú podobu svojho mena Benedikt a živil sa ako brúsič šošoviek, čo bolo v tom čase remeslo spojené s rozvojom optiky a výrobou mikroskopov a ďalekohľadov. Táto práca mu zaisťovala skromné živobytie a zároveň mu poskytovala dostatok času na filozofické štúdium a písanie. Žil v ústraní, najprv v Rijnsburgu, potom vo Voorburgu a nakoniec v Haagu, kde aj zomrel vo veku 44 rokov, pravdepodobne na pľúcnu chorobu zhoršenú vdychovaním skleného prachu. Počas svojho života si dopisoval s mnohými poprednými mysliteľmi svojej doby, vrátane Christiaana Huygensa a Henryho Oldenburga. V roku 1673 mu bola ponúknutá profesúra na univerzite v Heidelbergu, ktorú však odmietol, aby si zachoval slobodu myslenia.

🧠 Filozofia

Spinozova filozofia je systematická a snaží sa odpovedať na základné otázky bytia, poznania a ľudského šťastia. Vychádza z Descartovej filozofie, ale radikálne ju premieňa a prekonáva jej dualizmus mysle a tela.

Metafyzika: Boh alebo Príroda (Deus sive Natura)

Jadrom Spinozovej metafyziky je pojem substancie. Zatiaľ čo Descartes rozlišoval tri substancie (Boha, myseľ a hmotu), Spinoza tvrdí, že existuje iba jedna jediná, nekonečná a večná substancia, ktorú nazýva Boh alebo Príroda (lat. Deus sive Natura). Táto substancia je príčinou samej seba (causa sui) a všetko, čo existuje, je len jej modifikáciou alebo módom.

Táto jediná substancia má nekonečné množstvo atribútov (podstatných vlastností), z ktorých ľudský rozum dokáže poznať iba dva:

• Rozpriestranenosť (extensio): svet fyzických telies, hmota.
• Myslenie (cogitatio): svet myšlienok a vedomia.

Tieto dva atribúty nie sú dve oddelené reality, ale dva rôzne pohľady na tú istú jedinú substanciu. Každá udalosť vo svete má teda svoju fyzickú aj mentálnu stránku; tento princíp sa nazýva psychofyzický paralelizmus. Týmto Spinoza prekonáva Descartov problém interakcie medzi nehmotnou dušou a hmotným telom.

Spinozov koncept Boha je radikálne odlišný od tradičného teistického Boha. Jeho Boh nie je osobná bytosť, ktorá stojí mimo sveta, tvorí ho a zasahuje do neho. Spinozov Boh je imanentnou príčinou všetkého, je to samotný vesmír a jeho večné zákony. Preto je jeho systém často označovaný ako panteizmus, hoci niektorí filozofi uprednostňujú termín panenteizmus, pretože substancia má nekonečne veľa ďalších atribútov, ktoré presahujú poznateľný svet.

Etika a cesta k slobode

Spinozova etika, vyložená v jeho hlavnom diele, je priamo prepojená s jeho metafyzikou. Cieľom ľudského života je dosiahnuť šťastie (beatitudo), ktoré spočíva v oslobodení sa od pasívnych emócií (afektov) a v dosiahnutí aktívneho života vedeného rozumom.

Spinoza tvrdí, že všetko vo vesmíre, vrátane ľudského konania, je prísne deterministické. Neexistuje žiadna slobodná vôľa v zmysle možnosti konať nezávisle od predchádzajúcich príčin. Ľudia sa mylne domnievajú, že sú slobodní, len preto, že si uvedomujú svoje túžby, ale nepoznajú príčiny, ktoré ich determinujú.

Skutočná ľudská sloboda nespočíva v popretí nutnosti, ale v jej pochopení. Keď človek rozumom pochopí, prečo sa veci dejú tak, ako sa dejú, a aké je jeho miesto v poriadku Prírody, prestáva byť otrokom svojich vášní (ako sú strach, hnev alebo závisť) a stáva sa aktívnym a sebaurčujúcim. Najvyššou formou poznania a cnosti je to, čo Spinoza nazýva amor Dei intellectualis – intelektuálna láska k Bohu. Je to stav radosti a pokoja vyplývajúci z hlbokého porozumenia jednote všetkého v Bohu/Prírode.

Politická filozofia

V diele Teologicko-politický traktát (1670) a v nedokončenom Politickom traktáte Spinoza rozvíja svoje politické myšlienky. V nadväznosti na Thomasa Hobbesa vychádza z predstavy prirodzeného stavu, kde právo každého jednotlivca siaha tak ďaleko ako jeho moc. Aby sa ľudia vymanili z tohto stavu neistoty a strachu, uzatvárajú spoločenskú zmluvu a vytvárajú štát.

Hlavným účelom štátu je podľa Spinozu zaistiť bezpečnosť a slobodu občanov. Za najlepšiu formu vlády považuje demokraciu, pretože najlepšie zodpovedá prirodzenej rovnosti ľudí a najúčinnejšie chráni slobodu myslenia a prejavu. Spinoza bol jedným z prvých a najdôslednejších obhajcov sekulárneho štátu, oddelenia cirkvi od štátu a náboženskej tolerancie.

📖 Dielo

Väčšina Spinozových diel bola publikovaná až po jeho smrti v zbierke Opera Posthuma (1677), pretože sa obával prenasledovania zo strany náboženských a svetských autorít.

• Pojednanie o náprave rozumu (Tractatus de Intellectus Emendatione, cca 1662)
• Princípy Descartovskej filozofie (Principia philosophiae cartesianae, 1663) – jediné dielo vydané za jeho života pod vlastným menom.
• Teologicko-politický traktát (Tractatus Theologico-Politicus, 1670, anonymne)
• Etika vyložená geometrickou metódou (Ethica, ordine geometrico demonstrata, 1677)
• Politický traktát (Tractatus Politicus, 1677, nedokončený)
• Listy a Hebrejská gramatika (1677)

🏛️ Odkaz a vplyv

Za svojho života bol Spinoza kontroverznou postavou, často označovanou za ateistu a heretika. Jeho diela boli zakázané a na dlhú dobu upadli do zabudnutia. K oživeniu záujmu o jeho filozofiu došlo koncom 18. storočia v Nemecku vďaka osobnostiam ako G. E. Lessing, J. W. Goethe a J. G. Herder. Spinozove myšlienky hlboko ovplyvnili nemecký idealizmus, najmä Hegela a Schellinga.

V 19. a 20. storočí sa k jeho odkazu hlásili myslitelia tak rozdielni ako Friedrich Nietzsche, Gilles Deleuze a Albert Einstein. Einstein sa slávne prihlásil k "Spinozovmu Bohu, ktorý sa prejavuje v usporiadanej harmónii všetkého, čo existuje, nie k Bohu, ktorý sa zaoberá osudmi a činmi ľudských bytostí". Dnes je Spinoza považovaný za jedného z najoriginálnejších a najhlbších mysliteľov v dejinách západnej filozofie. Jeho dôraz na rozum, determinizmus, kritiku náboženstva a obhajobu demokracie a slobody z neho robí kľúčovú postavu moderného myslenia.

💡 Pre laikov

Predstavte si, že celý vesmír – všetky hviezdy, planéty, stromy, zvieratá a ľudia – je v skutočnosti jedna jediná bytosť alebo systém. Spinoza túto jedinú vec nazval "Boh alebo Príroda". Nie je to starý muž na obláčiku, ktorý vás sleduje a plní vám priania. Je to skôr ako operačný systém celého vesmíru, súbor pravidiel, podľa ktorých všetko funguje.

Podľa Spinozu je všetko, čo sa deje, vopred dané týmito pravidlami, asi ako keď spustíte počítačový program – výsledok je nevyhnutný. Naša "slobodná vôľa" je len ilúzia. Myslíme si, že sa slobodne rozhodujeme, ale v skutočnosti len nasledujeme zložité vnútorné a vonkajšie príčiny, ktorým nerozumieme.

Skutočná sloboda podľa Spinozu nie je robiť si, čo chceme, ale pochopiť, prečo sa veci dejú tak, ako sa dejú. Keď pochopíte pravidlá hry, prestanete sa hnevať, keď prehráte, alebo sa báť budúcnosti. Namiesto toho pocítite pokoj a radosť z toho, že ste súčasťou tohto úžasného a logického vesmíru. Cieľom je teda pomocou rozumu prekonať negatívne emócie (ako strach a hnev) a dosiahnuť stav múdreho pokoja a "intelektuálnej lásky" k celému systému.

Zdroje

Wikipédia Stanford Encyclopedia of Philosophy Encyclopaedia Britannica Internet Encyclopedia of Philosophy

Kategória:Holandskí filozofi Kategória:Racionalisti Kategória:Filozofi 17. storočia Kategória:Židovskí filozofi Kategória:Narodenia v 1632 Kategória:Úmrtia v 1677 Kategória:Ľudia exkomunikovaní zo židovstva Kategória:Vytvorené Gemini